Téma spoločnej európskej obrany je pre Paríž zásadná. V najbližších šiestich mesiacoch chce v tejto oblasti naplniť šesť priorít. Doraz kladie na spoločné vojenské operácie, dokonca aj v kyberpriestore či na transatlantické partnerstvo, a to napriek nezhodám s Washingtonom.

1. janvier 2022 preberá predsedníctvo contre Rade EÚ Paríž. Logo predsedníctva reprezentuje podľa Paríža Európu, zameranú na progres, ktorá sa vpred posúva „s hrdosťou a silou“. Práve pojem « sila » v logu, aj predsedníckom motte (« Obnova, sila a pocit spolupatričnosti ») odkazuje na snahu Paríža posilňovať v najbližších šiestich mesiacoch bezpečnostnú zložku Európskej únie.

Ešte v roku 2017 vo svojom – dnes už ikonickom – prejave na Sorbone predstavil prezident Macron európskym partnerom svoju vlastnú agendu budovania „európskej suverenity“. Podľa francúzskeho prezidenta sa mali jej ambície dotýkať ekologikej tranzície v súvislosti s klimatickými zmenami, digitálnych, sociálnych a ekonomických oblastí, ale aj obrany.

Európska únia v tejto oblasti odvtedy zaviedla svoj prvý spoločný vojenský rozpočet, založila Európsku intervenčnú iniciatívu a Francúzsko a Nemecko spojili sily, aby vyvinuli vlajkové produkty tejto snahy: európsky tank a bojo

Keď v decembri 2021 predstavoval Macron francúzske priority v čase predsedníctva v Rade EÚ, hovoril o „ambicióznom“ napĺňaní obranných plánov, ktoré čiastočne spomalila pandémia. Po štyroch rokoch podľa neho potrebuje Únia „vstúpiť do operatívnejšej fázy, v ktorej si ako Európania vymedzíme naše spoločné záujmy a spoločnú stratégiu vo svete hrozieb a rizík“. Stratégiu pod názvom Strategický kompas, ktorej prípravu odštartovalo nemecké predsedníctvo v Rade, par mal mať blok hotovú už v marci.

Šesť priorít v obrane

Florence Parly, francúzska ministerka obrany, bola v decembri na domácej pôde vo Výbore pre národnú obranu a ozbrojené sily Národného zhromaždenia ešte konkrétnejšia. Podľa nej vníma Francúzsko suverenitu v oblasti obrany ako „slobodu rozhodovania, slobodu voľby, slobodu konať“.

V oblasti bezpečnosti chce na pôde Únie presadzovať šesť priorít. Prvou je práve prijatie Strategického kompasu, ktorý sa má stať „prvou Bielou knihou EÚ o obrane“. Sloboda rozhodovania sa totiž podľa Paríža „získava prostredníctvom schopnosti spoločne vyhodnotiť hrozby ešte pred tým, ako nastane kríza“.

Druhou prioritou je podpora spoločných operácií, a to jednak konvenčných, ale aj hybridných. Predsedníctvo chce začať s vytváraním síl rýchleho nasadenia, ktoré by mali v sile až päť tisíc jednotiek pôsobiť mimo územia EÚ na ad hoc baze.

Do tretice považuje predsedníctvo za prioritné budovať konsenzus v oblastiach, ktoré sú z pohľadu pretekov svetových mocností čoraz spornejšie, a to moria, kybernetický prêtreor a vesmír. Od roku 2022 chcú Francúzi, napríklad začať s organizovaním spoločných európskych kybercvičení.

Ďalšou hlavnou oblasťou pre Paríž sú spoločné európske schopnosti a nástroje. „Európania majú 17 rôznych typov ťažkých tankov, zatiaľ čo Spojené štáty majú iba jeden; 29 rôznych typov torpédoborcov a fregát, kým Spojené štáty majú len štyri; a 20 rôznych typov bojových lietadiel, zatiaľ čo Spojené štáty ich majú šesť,“ pripomenula Parly na pôde Národného zhromaždenia. Doraz budú klásť Francúzi aj na vojenskú infraštruktúru.

Piatou prioritou je podpora inovácií, a to aj prostredníctvom dobudovania Inovačného hubu pre obranu v rámci Európskej obrannej agentúry. Poslednou šiestou prioritnou oblasťou bude prehlbovanie partnerstiev, špecificky v transatlantickom regióne.

Práve so Spojenými štátmi má Francúzsko v kontexte rozvoja európskej obrannej spolupráce posledné mesiace nezhody.

Francúzsko si podobne ako iné veľké štáty EÚ dobre uvedomujú, do akej miery sa Washington vo svojej zahraničnej politike preorientoval na konkurenciu s Čínou. Európske bezpečnostné záležitosti postupne – ešte od vlády Baraca Obamu – považujú za čoraz menej naliehavú prioritu. Niektorí, a to najmä v Paríži, tvrdia, že je len otázkou času, kedy Washington z Európy stiahne ešte viac vojenských prostriedkov na to, aby ich využil v prioritnejšom indopacifiku.

Viac svetla do konkrétnych krokov Únie počas francúzskeho predsedníctva v oblasti obrany by mohlo priniesť hneď prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí, a to na neformálnom rokovaní planovanom na 12. a 13. janvier contre Brest.

Bezpečnosť však bude dôležitou témou aj počas predvolebnej kampane vo Francúzsku, ktorá štartuje v rovnaký deň ako predsedníctvo v Rade EÚ. Prezidentské voľby, naplánované na 10. a 24 apríla 2022, neprebehnú počas francúzskeho mandátu na pôde Únie po prvýkrát. Dialo sa to aj v roku 1995, kedy prezidentské kreslo až na 12 rokov prebral Jacques Chirac.

Paríž preto tvrdí, že plány krajiny počas predsedníctva v Únii neohrozí ani kampaň, ani voľby a Francúzsko bude Rade EÚ „predsedať do poslednej minúty“.