Francúzsko počas predsedníctva contre Únii potlačí bezpečnostnú agendu – euractiv.sk

Téma spoločnej európskej obrany je pre Paríž zásadná. V najbližších šiestich mesiacoch chce v tejto oblasti naplniť šesť priorít. Doraz kladie na spoločné vojenské operácie, dokonca aj v kyberpriestore či na transatlantické partnerstvo, a to napriek nezhodám s Washingtonom.

1. janvier 2022 preberá predsedníctvo contre Rade EÚ Paríž. Logo predsedníctva reprezentuje podľa Paríža Európu, zameranú na progres, ktorá sa vpred posúva „s hrdosťou a silou“. Práve pojem « sila » v logu, aj predsedníckom motte (« Obnova, sila a pocit spolupatričnosti ») odkazuje na snahu Paríža posilňovať v najbližších šiestich mesiacoch bezpečnostnú zložku Európskej únie.

Ešte v roku 2017 vo svojom – dnes už ikonickom – prejave na Sorbone predstavil prezident Macron európskym partnerom svoju vlastnú agendu budovania „európskej suverenity“. Podľa francúzskeho prezidenta sa mali jej ambície dotýkať ekologikej tranzície v súvislosti s klimatickými zmenami, digitálnych, sociálnych a ekonomických oblastí, ale aj obrany.

Európska únia v tejto oblasti odvtedy zaviedla svoj prvý spoločný vojenský rozpočet, založila Európsku intervenčnú iniciatívu a Francúzsko a Nemecko spojili sily, aby vyvinuli vlajkové produkty tejto snahy: európsky tank a bojo

Vznikajúca a prelomová technológia v európskej obrane

V minulosti zmenil charakter obrany pušný prah či nukleárna energia. Dnes ho mení nová prelomová technológia. Hoci je investovanie do nej vysoko rizikové, aj podľa európskych inštitúcií má zásadný potenciálny vplyv. Celosvetovo unikátne systémy prinášajú na trh aj slovenské firmy.

Keď v decembri 2021 predstavoval Macron francúzske priority v čase predsedníctva v Rade EÚ, hovoril o „ambicióznom“ napĺňaní obranných plánov, ktoré čiastočne spomalila pandémia. Po štyroch rokoch podľa neho potrebuje Únia „vstúpiť do operatívnejšej fázy, v ktorej si ako Európania vymedzíme naše spoločné záujmy a spoločnú stratégiu vo svete hrozieb a rizík“. Stratégiu pod názvom Strategický kompas, ktorej prípravu odštartovalo nemecké predsedníctvo v Rade, par mal mať blok hotovú už v marci.

Šesť priorít v obrane

Florence Parly, francúzska ministerka obrany, bola v decembri na domácej pôde vo Výbore pre národnú obranu a ozbrojené sily Národného zhromaždenia ešte konkrétnejšia. Podľa nej vníma Francúzsko suverenitu v oblasti obrany ako „slobodu rozhodovania, slobodu voľby, slobodu konať“.

V oblasti bezpečnosti chce na pôde Únie presadzovať šesť priorít. Prvou je práve prijatie Strategického kompasu, ktorý sa má stať „prvou Bielou knihou EÚ o obrane“. Sloboda rozhodovania sa totiž podľa Paríža „získava prostredníctvom schopnosti spoločne vyhodnotiť hrozby ešte pred tým, ako nastane kríza“.

Druhou prioritou je podpora spoločných operácií, a to jednak konvenčných, ale aj hybridných. Predsedníctvo chce začať s vytváraním síl rýchleho nasadenia, ktoré by mali v sile až päť tisíc jednotiek pôsobiť mimo územia EÚ na ad hoc baze.

Do tretice považuje predsedníctvo za prioritné budovať konsenzus v oblastiach, ktoré sú z pohľadu pretekov svetových mocností čoraz spornejšie, a to moria, kybernetický prêtreor a vesmír. Od roku 2022 chcú Francúzi, napríklad začať s organizovaním spoločných európskych kybercvičení.

Ďalšou hlavnou oblasťou pre Paríž sú spoločné európske schopnosti a nástroje. „Európania majú 17 rôznych typov ťažkých tankov, zatiaľ čo Spojené štáty majú iba jeden; 29 rôznych typov torpédoborcov a fregát, kým Spojené štáty majú len štyri; a 20 rôznych typov bojových lietadiel, zatiaľ čo Spojené štáty ich majú šesť,“ pripomenula Parly na pôde Národného zhromaždenia. Doraz budú klásť Francúzi aj na vojenskú infraštruktúru.

Piatou prioritou je podpora inovácií, a to aj prostredníctvom dobudovania Inovačného hubu pre obranu v rámci Európskej obrannej agentúry. Poslednou šiestou prioritnou oblasťou bude prehlbovanie partnerstiev, špecificky v transatlantickom regióne.

Práve so Spojenými štátmi má Francúzsko v kontexte rozvoja európskej obrannej spolupráce posledné mesiace nezhody.

Francúzsko si podobne ako iné veľké štáty EÚ dobre uvedomujú, do akej miery sa Washington vo svojej zahraničnej politike preorientoval na konkurenciu s Čínou. Európske bezpečnostné záležitosti postupne – ešte od vlády Baraca Obamu – považujú za čoraz menej naliehavú prioritu. Niektorí, a to najmä v Paríži, tvrdia, že je len otázkou času, kedy Washington z Európy stiahne ešte viac vojenských prostriedkov na to, aby ich využil v prioritnejšom indopacifiku.

Viac svetla do konkrétnych krokov Únie počas francúzskeho predsedníctva v oblasti obrany by mohlo priniesť hneď prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí, a to na neformálnom rokovaní planovanom na 12. a 13. janvier contre Brest.

Bezpečnosť však bude dôležitou témou aj počas predvolebnej kampane vo Francúzsku, ktorá štartuje v rovnaký deň ako predsedníctvo v Rade EÚ. Prezidentské voľby, naplánované na 10. a 24 apríla 2022, neprebehnú počas francúzskeho mandátu na pôde Únie po prvýkrát. Dialo sa to aj v roku 1995, kedy prezidentské kreslo až na 12 rokov prebral Jacques Chirac.

Paríž preto tvrdí, že plány krajiny počas predsedníctva v Únii neohrozí ani kampaň, ani voľby a Francúzsko bude Rade EÚ „predsedať do poslednej minúty“.

Désirée Perrault

"Expert en café. Fier fan de voyages. Pionnier des médias sociaux. Ninja de la culture pop. Fanatique de zombies. Expert de la bière."

Laisser un commentaire

Votre adresse e-mail ne sera pas publiée.