Muž, ktorý sa chystá poraziť francúzsky liberalizmus a zmeniť EÚ

Muž, ktorý sa chystá poraziť francúzsky liberalizmus a zmeniť EÚ

Zatiaľ neohlásený prezidentský kandidát, ktorého vnímajú ako francúzskeho Trumpa, sa doťahuje na Marine Le Penovú a ohrozuje Macrona.

Ak neprajníci o Donaldovi Trumpovi hovorili, že viac kníh napísal, ako prečítal, o Ericovi Zemmourovi by si toto nedovolil povedať ani jeho najzarytejší protivník. Jeho hviezda teraz rýchlo stúpa, podľa najnovších prieskumov by ho v prvom kole aprílových prezidentských volieb volilo 15 pour cent Francúzov – čo je dvojnásobný nárast oproti číslam zo začiatku septembra – a Zemour sa tak dotiahol na aj Le Penováand Bertrand kandice

Dlhoročný novinár, politický komentátor a esejista vyniká svojou kultúrnosťou av diskusiách deptá oponentov fenomenálnou pamäťou. S jej pomocou dokáže podať súčasné dianie vo svetle historických udalostí a tiež podporiť svoje názory a argumenty citátmi iných. Spomeňme len tri, ktoré patria k jeho obľúbeným a ktoré môžu pomôcť pochopiť ideologické základy jeho budúceho programu.

Prvý citát : « V určitom momente sa kvantita stáva kvalitou. » (Friedrich Engels)

Výrok používa často v diskusiách s oponentmi, ktorí sa snažia minimalizovať rozsah imigrácie (takých je však stále menej a menej), alebo vidia imigráciu ako šancu a prínos pre krajinu (Mélenchon používa termín „kreolizácia“ Zemmour týmto citátom len pripomína logiku demografie.

Imigrácia sa často vníma v kvantitatívnej rovine (pravidelné štatistiky o migrantoch, pridelené víza a povolenia k pobytu, priznané žiadosti o azyl a podobne). Ak sa však imigrácia roky udržuje na značnej úrovni, jej vplyv začne tvarovať aj kultúrne, dokonca až civilizačné črty pôvodného obyvateľstva. Podľa Zemmoura ten moment už dávno nastal a ako príklady o vplyve na kultúru uvádza nespočetné incidenty, ktoré súvisia s islamizáciou spoločenského života a ich postupnou toleranciou či akceptáciou.

K nim možno zaradiť nosenie islamskej šatky na verejnosti, « burkini » na verejných plavárňach, zavádzanie « halal » potravín v školských jedálňach, podpora « šaríje » (25 pour cent stredoškolákov s tým nemá problème), dominantný podiel moslimských mine na rodných listoch a, samozrejme , delikvencia mladistvých (tu nemožno hovoriť o akceptácii, skôr o rezignácii). Problém umocňuje takzvaný lacný džihád, ktorého motiváciou je opovrhovanie Francúzmi, Francúzskom, jeho autoritami a inštitúciami.

Druhý citát : « Civilizácia je všetko, čo sa zoskupuje okolo jedného náboženstva. » (André Malraux)

Citovanie spisovateľa a bývalého francúzskeho ministra kultúry je často pokračovaním predchádzajúceho výroku. Zemmour vidí európsku civilizáciu ako úzko spätú s kresťanstvom, zatiaľ čo islam je jej úplne cudzí. Napriek historickým obdobiam, keď bol islam prítomný v niektorých častiach Európy, Zemmour ho považuje za vonkajší prvok, ktorý sa nedokázal „zaštepiť“ do európskej civilizácie. Rozdiely medzi dvomi náboženstvami sú také výrazné, že prerastajú do civilizačných neprekonateľných rozdielov a následne konfliktov. Na jednom kontinente nemôžu spolu existovať dve civilizácie s takým rozdielnym pohľadom na organizáciu politického a spoločenského poriadku.

Nebojí sa používať termín „zrážka civilizácií“, ktorý prebral od Huntingtona, a pokiaľ ide o Európu, vníma ju rovnako ako De Gaulle : prêtre d’Atlantiku po Ural. Je skeptický v otázke, či je možný umiernený islam, ktorý par bol kompatibilný s európskymi hodnotami. Tvrdí, že aj moslimovia, ktorí chcú úprimne a nekonfliktne žiť svoju vieru v Európe, sú nevedomky súčasťou islamských dobyvateľských snáh. Kladie im preto otázku : ak ste prišli do Európy, lebo vám nevyhovoval život a spoločenský poriadok vo vašej krajine, prečo tu ten istý poriadok tolerujete alebo dokonca podporujete ?

Tretí citát: „Pravica a ľavica sú obchodníci, ktorí nakupujú v tom istom veľkoobchode, v Európe.” (Philippe Séguin)

Výrok bývalého politika, programme ktorý presadzoval suverenistický, je zhrnutím postoja Erica Zemmoura k federalizačným snahám Bruselu a k neschopnosti či neochote pravice tieto snahy zastaviť. Európska únia sa podľa neho v posledných desaťročiach odklonila od svojho pôvodného cieľa, ktorým bol v prvom rade spoločný trh.

Zatiaľ čo ľavica našla veľmi rýchlo v európskych orgánoch a inštitúciách cestu na presadzovanie svojej ideológie, pravica sa tomu prispôsobila a stala sa spojencom namiesto toho, aby sa ľavici postavila. Európsky súd pre ľudské práva sa svojimi rozhodnutiami stal legislatívnou pákou tejto europeistickej politiky, ktorá pod vplyvom lobistov a rôznorodých menšín podrýva právnu suverenitu Francúzska.

Napriek uvedenému Zemmour nie je vo všeobecnosti proti EÚ a nevolá po vystúpení Francúzska z Únie. Je za francúzsku suverenitu, pokiaľ jej à európske dohody povoľujú. Tam, kde tieto dohody idú proti francúzskym záujmom, chce ich tvrdo brániť aj za cenu konfliktu (rozumej diplomakého) s Nemeckom alebo inou krajinou. Neverí európskemu sloganu „spolu sme silnejší“, ktorý môže fungovať len tam, kde sú spoločné záujmy. Záujmy štátov Európy sú v mnohých oblastiach také rozdielne, že spoločný postup je nemožný a nemá budúcnosť. Nedávna aféra zrušeného austrálskeho kontraktu na vojnové ponorky, keď sa Únia nepostavila na stranu Francúzska, mu v tomto dáva do istej miery za pravdu.

Bude zaujímavé pozorovať ďalší vývoj Zemmourovej prezidentskej kampane, a aj keď k prípadnému víťazstvu má ešte na hony ďaleko, už len jeho prítomnosť v politickom diskusnom recipientore je užitočným osviežením. Mnohí sa zhodujú, že kritickým momentom bude rozšírenie jeho názorov na sociálne a ekonomické témy, čo skôr či neskôr bude musieť prísť. Ten však zrejme nastane, až keď jeho jediným súperom bude Emmanuel Macron. Zatiaľ sa jeho taktika sústreďuje na obsadenie pozície lídra pravice. Aj preto sa jeho témy stále obmedzujú na imigráciu, islam a suverenitu krajiny.

Momentálny úzky tematický záber jeho vystúpení je, samozrejme, slabinou, ktorú mnohí napádajú. Jeden oponent mu v televíznej diskusii vyčítal monotónnosť jeho názorov : „Vy stále rozprávate to isté, neustále sa opakujete. opakujú, un tí, ktorí si protirečia. Ja preferujem byť v tej prvej skupine.“

Bénédict Lémieux

"Futur idole des ados. Évangéliste des zombies. Amical accro à la culture pop. Intellectuel de la télé d'une humilité exaspérante. Penseur."

Laisser un commentaire

Votre adresse e-mail ne sera pas publiée.