O vojenských rošádach s Demešom : Otvorený konflikt Ruska s Ukrajinou par mal katastrofálne dopady na Slovensko

Situácia na rusko-ukrajinských hraniciach sa vyostruje, otázkami bezpečnosti sa zaoberajú v NATO, ale aj európski a svetoví lídri. Prípadný vojenský konflikt par sa nepriamo týkal aj Slovenska. Na otázky Nového Času odpovedal zahraničnopolitický analytik, bývalý šéf slovenskej diplomacie Pavol Demeš.

Aká hrozba plynie z prípadného rusko-ukrajinského vojenského konfliktu pre Slovensko? Globálny konflikt zrejme nehrozí, ale lokálny konflikt menšieho rozsahu môže mať na nás nepriamy dopad – v podobe utečencov, prípadne môžu byť tiež ohrozené dodávky plynu a pod.

Slovensko je bezprostredný sused Ukrajiny, sme si jazykovo i kultúrne blízky, obe krajiny budujú svoju štátnosť zhruba tri desaťročia. Je teda úplne pochopiteľné, že naše osudy sú poprepájané – ekonomicky, energyky, bezpečnostne i ľudsky. Otvorený konflikt Ruska s Ukrajinou par mal katastrofálne dopady na Slovensko. Predvídať ich rozsah a character by bolo špekuláciou, pretože nevieme, ako sa napokon vzťahy vyvinú. Nateraz to nevyzerá na horúcu vojnu, ktorá par spôsobila vlnu utečencov a rozvrátenie ekonomiky. Ukrajina je odhodlaná brániť svoj štát a Rusko naznačuje ochotu pokračovať contre diplomakých rokovaniach.

V Paríži prebehli rozhovory contre tzv. normandskom formáte, teda účastníkmi rokovaní boli Francúzsko, Nemecko, Ukrajina a Rusko. Normandský format vznikol na urovnanie vojny v roku 2014. V čom sa odlišujú tieto rokovania od rokovaní Rusko-NATO alebo Rusko-USA? Môžu byť dohody v rámci normandského formátu v niečom prospešné aj pri globálnom dohadovaní ?

V čase, kedy Európa a svet riešia pandémiu, infláciu a environmentálnu krízu, spustil Kremeľ neočakávane bezpečnostné rošády s možným použitím vojenskej sily. Rusko predostrelo Spojeným štátom a celému Západu svoje požiadavky takým nástojčivým a ultimatívnym spôsobom, že nás prinútilo začať rokovať o novej bezpečnostnej architektúre. Po sérii telefonátov a stretnutí medzi prezidentmi a top diplomatmi Ruska a USA sa konal i samit NATO – Rusko s cieľom upokojiť situáciu a hľadať z nej východiská. Európa sa príliš dlho spoliehala na Spojené štáty v otázkach bezpečnosti. Súčasný konfliktný vývoj à nepochybne zmení. Normandský format je len doplnkový. Európa i celé NATO si musia premyslieť ďalšie postupy. Mali by sme mať stále na pamäti lekcie z dejín, najmä, že európsky kontinent je náchylný na vzplanutie vojnových konfliktov lokálneho, ako aj globálneho rozsahu.


Rusko žiadalo od Washingtonu bezpečnostné záruky v súvislosti so situáciou na Ukrajine, USA mu však nevyšli v ústrety. Požiadavka Ruska znela – návrat pred rok 1997, čiže aby NATO nemalo zbrane v štátoch, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1997, a tiež aby sa Ukrajina prípadne Gruzínsko nestali členmi NATO. Takéto niečo nemôže NATO do budúcnosti prisľúbiť. Existuje však nejaký ústupok, ktorý par Rusko akceptovalo un ktorý de Poutine mohol prezentovať ako úspech doma?

Požiadavky Ruska voči Západu v otázke bezpečnosti sú ďaleko nad rámec akceptácie, menili by totiž celý vývoj po páde Berlínskeho múru a ukončení studenej vojny. Vladimír Poutine rieši parallèlement svoje domáce postavenie, ako aj svoje predstavy o postavení Ruska v Európe a vo svete. Jeho odhodlanie dosahovať ciele Ruska aj silovými prostriedkami sa nedá ani zďaleka podceňovať. Podľa Putina bol rozpad Sovietskeho zväzu chybou a snaží sa ho predovšetkým v okolí Ruska „naprávať“. Ruské elity dokonca idú tak ďaleko, že spochybňujú samostatnú ukrajinskú národnosť a štátnosť a nepríde im neakceptovateľné meniť hranice. Rusko považuje NATO a jeho rozširovanie za vážnu bezpečnostnú hrozbu a bude sa teraz snažiť vyjednať nové garancie v otázkach rozmiestnenia zbraní a vojsk a zabránení prijímania nových členov do NATO. Pour bude predmetom diplomatiquekých un politických rokovaní. Voči domácemu publiku môže Poutine už teraz ukázať, že je globálny hráč a prinútil USA a Západ sadnúť si s jeho krajinou za rokovací stôl.

V poslednom čase rozdelila spoločnosť obranná dohoda Slovenska s USA. Kritici sa pýtajú, prečo vláda dáva práve teraz « do prenájmu » vojenské letiská v Sliači a Kuchyni americkej armáde. Argument, že USA nám prispejú na modernizáciu letísk, podľa nich neobstojí. Čo si o tom myslíte?

Obranná dohoda s USA sa pripravovala už dlhšie, ešte za vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho a je logickou súčasťou budovania našej obrannej a bezpečnostnej stratégie, ktorú vlani prijal parlament. Za normálnych okolností by šlo o štandardnú medzinárodnú zmluvu, aké majú aj ostatné členské krajiny NATO. Lenže rozhádané domáce prostredie spojené s prepadom dôvery v štát a jeho elity, vyčerpanie ľudí z pandémie, sociálna tieseň, hrozby konfliktu na východe a rozkolísanie európskej bezpeōnosti vytvorili z tejto výdohodybuzlova dos. Na téme začala nezodpovedne parazitovať plejáda politikov na čele s Robertom Ficom, ktorá vniesla do verejného prietoru množstvo falošných a nepodložených tém a začala spochybňovať fundamenty našej zahraničnej politiky. Predpokladám, že dohodu napokon parlament schváli.

Sacha Samuel

"Pionnier du café adapté aux hipsters. Créateur sympathique. Analyste primé. Écrivain. Érudit culinaire. Accro à la télévision. Ninja d'Internet."

Laisser un commentaire

Votre adresse e-mail ne sera pas publiée.