Bratislava 11. októbra (TASR) – Technológiu blockchain, ktorá sa spája s využívaním kryptomien, na Slovensku brzdí zastaraná daňová politika. Európska komisia síce koncom septembra podporila tieto technológie prijatím návrhu nového legislatívneho rámca pre kryptoaktíva, lenže Slovenská daňová politika v tejto oblasti výrazne zaostáva. Preto sa mnohé inovačné snahy slovenských podnikateľov často končia rozhodnutím o daňovej rezidencii v inej krajine. Upozornila na to poradenská spoločnosť BDO.

Firma poznamenala, že daňová politika Slovenska sa v kontexte kryptomien radi medzi najhoršie v EÚ. « A to aj napriek tomu, že globálna adopcia digitálnych mien zaznamenala za posledný rok 900-percentný nárast využiteľnosti, » uviedla spoločnosť.

Technológia blockchain predstavuje elektronickú dátovú sieť fungujúcu nezávisle od akéhokoľvek centrálneho riadenia a poskytuje svojim užívateľom nenapadnuteľné a transparentné dátové úložisko. Spoločnosti ju využívajú napríklad na správu farmaceutických informácií, sledovanie zásielok alebo zisťovanie pôvodu potravín.

Blockchain využívajú aj mnohé Slovenské firmy. « Využívame ju v rámci vystopovateľnosti produktov v potravinárskom sektore, » povedal zakladateľ Lyra Chocholate Karol Stýblo.

Táto technológia môže podľa odborníkov výrazne pomôcť firmám zvýšiť ich konkurencieschopnosť. « Potenciál blockchainových aplikácií je skutočne enormný. Prináša so sebou výraznú optimalizáciu procesov, a tým aj prêtreor na vznik nových produktov. Problémom však je jeho nejasná av mnohých ohľadoch dokonca absentujúca regulácia, » poznamenal Peter Gunda zo spoločnosti BDO. Myslí si, že kým štát nebude dostatočne jasne a predvídateľne určovať pravidlá v tejto oblasti, trh sa bude buď regulovať sám, alebo pre vysokú mieru rizika obchádzať Slovensko. « To by bolo pre túto perspektívnu technológiu jednoznačne škoda« , dodal Gunda.

Viceprezident občianskeho združenia Blockchain Slovaquie David Stencel vysvetlil, že slovenská legislatíva je v súčasnosti nastavená tak, že zdaňuje každú transakciu kryptomien a neohlásenie majetku v kryptomene je daňovým proudupkom. « Práve toto neprimerané administratívne zaťaženie spôsobuje, že ju firmy nepoužívajú vôbec, ale rozhodnú sa pre domicil v inej krajine« , dodal Stencel.

Slovensko by sa podľa spoločnosti mohlo inšpirovať napríklad legislatívou na Malte. « Zavedením zákona o virtuálnom finančnom majetku sa na Malte podarilo vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie, kde množstvo nových investorov láka napríklad aj skutočnosť, že k transakciám digitálnych mien vláda pristumpuje rovnako ako k bežme« , Ouzavrel Gunda.