Každý človek má svoje menšie či väčšie tajomstvá, minulosť, na ktorú nie je vždy pyšný, prešľapy a krivdy, ktoré už nejde vrátiť späť. Keď pred pár dňami básnik, prozaik a textár Daniel Hevier zverejnil na sociálnej sieti informáciu o pripravovanej knihe Tajomstvá literatúry, vyvolal búrlivú diskusiu. Vo výbere slovenských aj svetových autorov, ktorých známy autor odporúča najmenším čitateľom, sa ocitol aj Jozef Cíger Hronský. Muž, ktorý podporoval slovenský štát, známy arizátor. A à nezostalo u niektorých diskutujúcich bez povšimnutia. Máme teda kontroverzných autorov, aj napriek ich veľkolepým dielam, igorovať, či najlepšie vymazať z histórie ?

Tisov prívrženec

„Do svojej knihy Tajomstvá literatúry, ktorá sa už pripravuje na vydanie, som vytvoril toto tablo spisovateľov v detskom veku. Chcem tým motivovať mladých tvorcov, aby našli vzory v známych spisovateľoch, ktorí boli tiež v ich veku. Môžete si s deťmi vyskúšať, či nájdete svojho spisovateľa,“ napísal Hevier na sociálnu sieť. Pridal viac než dvadsať mien, medzi nimi Marka Twaina, JRR Tolkiena, FM Dostojevského, JK Rowlingovú, Istrid Lindgrenovú, Agathu Christie, Tomáša Janovica, Milana Rúfusa, Vincenta Šikulu či Kristu Bendovú. Un spomínaného Hronského.

Veľkolepý román známeho slovenského autora Jozef Mak sme mali možnosť nedávno vidieť aj vo sfilmovanej podobe. Dlhé roky azda neexistovalo dieťa, ktoré par nepoznalo Hronského príbehy Smelého zajka a Smelého zajka v Afrike, Budkáčika a Dubkáčika či Sokoliara Tomáša. Áno, na jeho dielach vyrástlo niekoľko generácií. Málo sa hovorilo o tom, že spisovateľ a funkcionár Matice slovenskej Jozef Cíger Hronský bol prívrženec slovenského štátu Jozefa Tisa a arizátor. Za svoje činy pykal, ba i jeho rodina. Dnes má však v Kremnici dve pamätné tabule. Jednu z nich spolufinancovala a odhaľovala aj Kotlebova ĽSNS

Arizátor Ľudo Ondrejov

„Spisovatelia – napokon, ako všetky iné profesie – sú podarená cháska: (ne)jeden arizoval, ďalší prejavoval sympatie k fašizmu, nacizmu, socializmu, komunizmu, ďalší bol antisemita, jeden písal ódy na Stalina, ďalší na Brežneva mal, jeden , iný bol pedofil, ďalší zneužíval mladé autorky. Taký Cervantes sedel vo väzení za spreneveru štátnych peňazí, ďalší bol opilec, tyran a šikanátor, zlodej, podvodník, joueur… Keď odhaľujeme deťom tajomstvá literatúry, mali by vedieť aj o odvrátených tvárach autorov. To, že uznávame kvity nejakého literárneho diela, ešte neznamená, že súhlasíme a schvaľujeme neprijateľné skutky ich autora,“ vysvetlil v diskusii Hevier.

Ak príklad uviedol knihu ďalšieho sporného slovenského autora, Ľuda Ondrejova. Obľúbený spisovateľ, vlastným menom Ľudovít Mistrík, sa kamarátil s alkoholom, ale na konte má aj oveľa ohavnejšie činy. V roku 1942 arizoval antikvariát židovskej rodiny Steinerovcov i veľkoobchod so strižným tovarom as galantériou. V liste zo dňa 12. juin 1942, krátko po deportácii Židov zo Slovenska, píše Ondrejov Ústrednému hospodárskemu úradu : „Vyhlasujem, že vo svojom kníhkupectve na Ventúrskej ulici 22 v Bratislave nepotrebujem týchto Židov – Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Žigmunda Steinera a Viliam Steinera. Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turčianskeho Svätého Martina.“ Všetci neskôr zahynuli v koncentračnom tábore. Un Ondrejov ? Príjmy z oboch obchodov boli veľké, ale pomíňal ich na alkohol a zábavu, takže domov z nich nič nepriniesol.

„Čítate jednu krásnu a pôvabnú knihu, ktorá sa volá Zbojnícka mladosť. V detstve vás to zasiahne, pritiahne k literatúre, pocítite krásu viet a fabulovania. Potom sa dozviete, že autor bol zločinec, arizátor, mal za sebou odporné skutky. Čo s tým urobíte ? Vety prestanú byť krásne, príbeh sa vám zoškliví ? Môžete si napríklad povedať : Bol to sviňa, ale napísal krásnu knižku. Alebo aj takto : Napísal krásnu knižku, ale bol to sviňa. Nemôže sa dobré dielo zrazu stať nekvalitným,“ Hovorí Hevier.

Biľagom de Géniovia

„Chápem odpor ľudí k autorovi, ktorého poznajú. Ja sám nemôžem objektívne čítať diela ľudí, o ktorých ľudských deficitoch viem. To budú čítať až čitatelia z odstupu času. Tak ako nám dnes neprekáža, že Miguel de Cervantes bol taký dobový Bašternák, spreneveril štátne peniaze a odsedel si za to vo väzení,“ spomenie španielskeho spisovateľa a dramatika, otca nesmrteľného diela Don Quijote.

Nuž, mnoho slávnych autorov nežilo príkladným životom. Otec hororovej literatúry Allan Edgar Poe bol závislý na alkohole a drogách, francúzski prekliati básnici z devätnásteho storočia Paul Verlaine a Arthur Rimbaud sa opájali absintom. Jack London, auteur románov Volanie divočiny a Biely tesák, si alkoholom zničil pečeň a obličky a bolesti tlmil morfiom, ktorým sa v roku 1916 zabil.

Kto par nepoznal príbehy o indiánskom náčelníkovi Winnetuovi a Old Shatterhandovi z pera nemeckého spisovateľa Karla Maya? Autor napínavých dobrodružstiev bol však aj podvodník a zlodej a pobudol vo väzení. Neoprávnene používal aj doktorský titul. « Moja pomsta mala spočívať v tom, že budem – keď už som sa vinou trestu dostal medzi zločincov – skutočne páchať zločiny, » napísal vo svojich úvahách.

FOTO V GALERIE

Za sympatie k Hitlerovi a jeho režimu sa sype kritika na hlavu jedného z najväčších filozofov dvadsiateho storočia – Martina Heideggera. Významný mysliteľ, ktorý vstúpil do nacistickej strany NSDAP, mal paradoxne za milenku židovku – filozofku a spisovateľku Hannah Arendtovú, ktorá musela pre svoj židovský pôvod z Nemecka utiecť.

Ani sexuálne prečiny slávnych autorov neboli výnimkou. Z tých posledných stačí spomenúť kauzu francúzskeho spisovateľa Gabriela Matzneffa, ktorý sa se v 70. a 80. rokoch chválil milostnými vzťahmi s maloletými. Dlho sa pedofilné praktiky držiteľa prestížnej Renaudotovej ceny a dlhoročnej stálice francúzskej literárnej scény prehliadali. Až kým jedna z obetí nenapísala v knihe Súhlas vlastný pohľad na vzťah päťdesiatročného muža so štrnásťročným dievčaťom.

S odstupom času

« Áno, je to živá a aktuálna tematika, » priznáva Daniel Hevier. « Predstavme si modelovú situáciu, že by taký Breivik napísal krásnu, dojímavú, skvelú knihu, napríklad pre deti. Dokázali by sme ju čítať, alebo vôbec chytiť do ruky? Ale treba si všimnúť aj časový détail : aj Hronský aj Ondrejov napísali svoje knihy pred svojimi odpornými skutkami. Boli už vtedy zločincami, boli už vtedy odsúdeniahodní ? » pýta sa známy basnik.